Dámy a pánové!

Forum NARUBY Vás zve k rozhovoru staršího data, ale na zajímavosti mu to určitě neubírá. Hovoříme s dámou, která se zabývá amatérským malířstvím a to natolik zvláštním způsobem, že v jejím díle najdou zalíbení jak realisté, tak naivisté, milovníci abstrakce budou přísahat, že patří jejich řad jejich autorů a kdo má rád alegorie, určitě nebude také zklamán. Ale prohlížení jejích obrazů teď odložíme na později a využijeme někdejší ochoty, a znovu si připomeňme, jak před lety odpovídala na dotazy více lidí. Dnešním hostem je

Táňa Racková

kterou zde vítám, a kterou hned podrobíme křížovému výslechu:

1. Forum NARUBY: Otázka již tradiční: Jak se Ti sedí v křesle pro hosta?

Táňa Racková: Ďakujem , dobre . Mám rada pohodlné kreslá .

TR: Na strednom Slovensku som sa len narodila, celý život žijem vo Vysokých Tatrách. Ale rada sa tam vraciam, lebo stredoslováci sú úžasní, dobrosrdeční ľudia. Otec bol horár a tak som vyrástla v lesoch a lone prírody. Po skončení školy som prišla za prácou na Štrbské Pleso a v tomto kraji žijem dodnes.
Obraz maľujem podľa veľkosti, technickej náročnosti a času, ktorý mi moja rodina dá. Nie je to vždy rovnako, ale dosť rýchlo, lebo maľujem farbou do farby za mokra a musím svoju predstavu urobiť skôr, kým mi farba zaschne. So štetcom pracujem málo, používam peny a špachtle.

Bolo to asi v základnej škole, mala som výbornú učiteľku výtvarnej výchovy.

Najvačší kritik je môj manžel. Jeho výraz tváre mi vždy najlepšie napovie, či mám v práci pokračovať, alebo obraz rovno vyhodiť, veď je to môj hlavný sponzor, tak má nárok …
No a okolie? Zo začiatku boli viacerí prekvapení, že nemaľujem Tatry a žienky v krojoch, ale ja som presvedčená, že to dostatočne dobre zvládol už Martin Benka a nie je treba ho prekonávať. Hodne ľudí tvrdí , že z mojich obrazov sála pozitívna energia a pôsobia veľmi upokojujúco. Je to možno preto, že som asi jediný maliar na svete, ktorý maľuje len vtedy, keď je v dobrej pohode a plátno pre mňa nie je miestom , kde by som chcela odkladať bolesť, trápenie a výkriky svojej duše.

95% s vlajúcim vlasmi a džínach, 5% ak je to potrebné som za dámu.

TR: Keby som mala na obraz solventného objednávateľa, primaľovala by som aj vášho pána prezidenta , inak napriek nádhere tejto stavby, nie je to motív, ktorý by som túžila maľovať.

Určite áno . Myslím, že by som na toho človeka do smrti nezabudla.

TR: Cestu okolo světa som prešla na námornej obchodnej lodi a trvala skoro šesť mesiacov, ako manželka námorného dôstojníka . Nalodila som v Gdaňsku a vylodila v Bristole. Naše prístavy boli postupne v Holadsku , Taliansku a na Sicílii, Egypte, Saudskej Arábi , Singapore, Japonsku, Mexiku, Kanade, USA (Kalifornia, Texas, a Porto Rico), Costa Rice, Paname a Veľkej Británii.
Najviac ma zaujal fakt, aká je naša planéta nádherná a aká je stratená vo vesmíre . Snívať na vodách oceánu pod súhviezdím Južného kríža je niečo neopísateľné a tam som si uvedomila v spoločnosti mužov rôznych pováh a názorov, aké dôležité je nosiť v srdci mier.

TR: Do Čiech sa chystám každým rokom aspoň jeden krát, lebo tam mám polovicu rodiny po manželovi. Všetci žijú momentálne v Brne a ja Brno milujem. Je to prekrásne mesto a keď už mám po krk hôr, utekám do mesta za trochou civilizácie.

Objednávam si letenku na prvý spoj ! !! Amerika síce nie je krajina , kde by som chcela silou mocou žiť , ale dokázala by som to. No a možno s tým miliónikom by som si kúpila domček na Porto Ricu . Tam som zažila najkrajší západ slnka , a s takým pocitom nádhery , by som chcela aj na posledy zavrieť svoje oči.

TR: Tú tajnú , čo majú vo Vatikáne … haha

TR: Nefajčím, lebo si myslím, že by som ubližovala sama sebe, nepijem, lebo mi to fakt nechutí, hudbu počúvam veľmi zriedka, lebo mám nadmerne citlivý sluch, počujem rásť trávu a plakať kvety a najma sluchátka absolútne nemôžem používať, nevrčím na okolie, lebo by sa mi to určite vrátilo, ale pijem kávu a milujem čiernu čokoládu – to pri maľovaní môžem a hodne.

TR: Obraz maľujem takmer vždy s určitým zámerom. Ja svoje obrazy vidím pred tým, ako ich namaľujem. Vznikajú v mojich predstavách a sú obyčajne podnietené nejakým zrakovým vnenom s okolia. Mám strašne bujnú fantáziu, ale pokúšam sa ju zobraziť najjednoduchším spôsobom.

TR: Môj strýc, otcov brat bol maliar a vraj ako správny maliar sa upil v mladých rokoch k smrti, ja si naňho už vôbec nepamatám. Žil v Košiciach.
A člověk ktorý ma naučil takmer všetko čo viem, do našej rodiny prišiel a veľmi rýchlo z nej aj odišiel. Ostali po ňom prekrásne obrazy.

TR: Jedlo – chrumkavý rezeň a opekané zemiačiky, pravá živánska , taká , akú vedel robiť môj otec, lesné jahody, marhule a jablkový koláč s maslového cesta.
Spevák – milujem Tinu Turner
Obľúbená farba – biela. Milujem biele kvety , biele domy , biele oblečenie , aj na svojich obrazoch používam hodne bielej farby.
Politická orientácia - politika je úplne mimo mňa. Vždy, keď nechcem byť úplny negramot a predsa sa o niečom poinformujem, výsledok ma rozosmutní.
Sport – v lete cyklistika a túry, v zime som hodne lyžovala, ale tie časy sa už akosi minuli.
Dopravné predpisy neporušujem a nakoľko ešte stále nemáme dostavanú diaľnicu, výjsť na cestu do Popradu a na Košice sa rovná sebevražde, tak nejaké nemiestne slovo za volantom považujem za uvolnenie a nie za vulgárnosť . Inak som nekonečný kľudas, málovravný a 95% - ný nekonfliktný tip. 5% mám v zálohe pre nezvládnuteľného protivníka.

TR: No a ak ste zaspali skôr, ako diskusia skončila, určite sa vám snívajú sladké sny, pohládza vás ruka milovaného človeka a ja vám prajem, aby vám ráno vyšlo to najkrajšie slniečko tejto jari.

hony květen 2006